Biele kone - nástroj na rýchle zbohatnutie mafiánov, ale aj ľudí z horných poschodí našej spoločnosti. Nenápadní ľudkovia, ktorých mená boli a zostanú neznáme, sa znenazdajky objavia sa, rýchlo zbohatnú a - zmiznú. Mnohí navždy. Tzv. Biele kone sa objavili krátko po revolučných zmenách v Československu začiatkom deväťdesiatych rokov zároveň s možnosťami podnikania, ktoré dovtedy komunistický režim nedovoľoval. Pojem biele kone vraj vymysleli Rómovia, ktorí si najímali Nerómov ako konateľov spoločností s ručením obmedzeným, aby, až príde ku konfliktu so zákonom, neboli sami postihnuteľní. Na Slovensku sa bielymi koňmi stali aj malí podnikatelia, ktorí na seba formálne prepísali majetok, po ktorom prahli mocní - veľkopodnikatelia, ale i politici. prinášame príbeh jedného z nich, ktorý aj preto, že veľa vedel, odišiel zo Slovenska a navždy sa usadil v zahraniční. S novým menom a identitou. Skrátka, veľa vedel. Mal šťastie. Väčšina jemu podobných sa stratila niekde v sudoch s kyselinou, alebo na dne nejakej priehrady, či zakopaná v lese.... Aj také sú príbehy rozbiehania podnikateľského prostredia na Slovensku.
Keď ide o spôsoby, ako sa rýchlo dostať k veľkým peniazom, vie byť zločin veľmi vynaliezavý. Ešte vynaliezavejší vedia byť páchatelia pri zahladzovaní stôp svojej činnosti. V prípade vraždy je odstránenie tela takmer stopercentnou zárukou, že vrah nebude usvedčený. Každé pravidlo má však výnimku. Do dejín slovenskej kriminalistiky sa zapísal príbeh, v ktorom sa napriek absencii tiel obetí podarilo páchateľov usvedčiť a odsúdiť. Organizovaná zločinecká skupina, ktorá napokon neunikla spravodlivosti, si podľa svojej vražednej metódy vyslúžila názov Kyselinári. Rastislava Šittu a Jozefa Kákonyiho usvedčili vlastní komplici iba zo štyroch vrážd, vrátane šéfa skupiny Františka Mikera. O tom, koľko obetí však v kyseline skutočne skončilo, sa dá len špekulovať. Ostatní nič netušiaci čakatelia na smrť môžu za svoj život ďakovať iba strachu svedka, ktorý sa rozhodol oznámiť desivé detaily o likvidácii nepohodlných bielych koní polícii. A ešte jedna vec zostáva v príbehu Kyselinárov neobjasnená: kde a ako sa v normálnej ľudskej bytosti odrazu objaví nekonečná a ohromujúca krutosť, ktorú spustila obyčajná chamtivosť po peniazoch?