Ján Čarnogurský bol členom štyroch vlád, ako predseda vlády Slovenskej republiky pôsobil od apríla 1991 do júna 1992. Mnohé z jeho postojov ťažko ich zaradiť do nejakej čitateľnej schémy. Ak by sme si však prečítali doteraz nevydanú učebnicu o posledných desaťročiach našej histórie, Ján Čarnogurský by v nej mal popredné miesto. Stal sa známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických disidentov a túto činnosť bol v roku 1981 vylúčený z advokácie, pričom zamestnanie neskôr stratil úplne. Naďalej sa však zapájal do opozičných činností, pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií, začal vydávať politický samizdat Bratislavské listy. Pre jeho vydávanie a prípravu spomienky na obete vojsk Varšajskej zmluvy bol v roku 1989 zatknutý a obvinený z podvracania republiky. Pod vplyvom nadchádzajúcej Nežnej revolúcie bol z väzenia prepustený. Svojim politickým myslením a angažovaním sa mu podarilo predbehnúť členov Verejnosti proti násiliu a byť medzi prvými pri rokovaní o novom spoločenskom usporiadaní. Vo februári 1990 spoluzakladal Kresťanskodemokratické hnutie a na jeho zakladajúcom sneme bol zvolený za jeho predsedu. Slovo strana bolo po niekoľkých desaťročiach vedúcej úlohy Komunistickej strany natoľko dehonestované, že sa rozhodol pre slovo hnutie. Najbližších desať rokov sa KDH stalo lídrom opozície a najaktívnejšie vystupovalo proti vláde Vladimíra Mečiara. Hoci nestál pri vzniku samostatného štátu, jeho samostatnosť si želal a svoju vôľu k moci nemal pre moc samotnú a výhody z nej vyplývajúce, ale pre jej výkon v prospech štátu. Bol členom štyroch vlád, ako predseda vlády Slovenskej republiky pôsobil od apríla 1991 do júna 1992. V rokoch 1998 až 2002 bol ministrom spravodlivosti.
