Ľudia oddávna upínali svoj zrak k Tatrám a hádali, ktorý končiar je najvyšší. Z liptovskej strany sa celkom jednoznačne javil ako najvyšší Kriváň. Prečo sa stal symbolom Slovenska práve tento z každej strany krivý štít? Dlhé roky hľadali poklady a ťažili ľudia v jeho útrobách. Napokon pochopili, že to najcennejšie je na jeho povrchu. Z poľskej strany Tatier nik nepochyboval o výškovom prvenstve Ľadového štítu. Impozantný končiar lákal aj berlínskeho profesora, ktorý zorganizoval prvovýstup. No na jeho vrchole nikdy nestál. Ako tento výstup prebiehal? Byť najvyšší neznamená vždy víťazstvo. Štít Františka Jozefa, Štít legionárov, Stalinov štít. Tieto všetky mená Gerlach zažil. Uzurpovaný panovníkmi a vodcami. Každoročne je obliehaný tisíckami turistov, ktorí sa túžia dotknúť kríža na najvyššom mieste Slovenska. Kríža, ktorý nesie silný príbeh o ľudskej prehre a pokore. Kríža, ktorý stelesňuje prosbu o odpustenie za to nevykonané...
Pri pozeraní na panorámu Vysokých Tatier z nížiny tento štít nezaujme. Ale jeho galéria patrí k najťažším lezeckým stenám, ktorá v kolmici meria viac ako 300 metrov. V roku 1895 na Ganek prvý krát vystúpil Klimek Bachleda. Najznámejší poľský horský vodca a záchranár vystúpil ako prvý aj na okolité štíty. Z nich pozoroval vtedy ešte nedostupnú ostrú hranu spadajúcu na jednej strane do Poľska a na strane druhej na Slovensko. Vystupujúc po nej na vrchol človek balansuje a zatajuje dych. Žabí kôň začal písať históriu športového lezenia v Tatrách a žiaľ i jeho obetí. Oldo Bublík, mladý chatár z chaty pod Rysmi, sníval svoj sen o slobode. Komu postavil kríž na Vysokej? Tragická udalosť ho dohnala k tomu, aby takto vyjadril svoj protest proti utláčaniu ľudskosti, náboženstva a inteligencii. Komunisti trvali na tom, aby bol kríž zlikvidovaný. Aj keď išlo o príkaz, nik si netrúfol urobiť to. A Oldo Bublík ostal pri kríži naveky.
Keď stál šestnásťročný chlapec na brehu Morského oka a sledoval impozantný štít, ktorý sa nad ním týčil s viac než kilometrovým prevýšením, pocítil túžbu. Chcel byť prvý na jeho vrchole. Čo ho hnalo vyliezť na Mengusovský štít? Túžba po uznaní a ocenení, alebo túžba po zdolaní nezdolateľného a prekonaní seba samého? Jeho prvovýstup zmenil v Tatrách mnohé. Až do 19. storočia ľudia verili, že najvyšší štít Tatier je Lomnický štít. Dobyť ho bolo najsmelšou vidinou kežmarských študentov. Dodnes sa však nevie, komu prvenstvo patrí. Posadnutosť byť prvý na najvyššom štíte sa v 20.storočí zmenila na posadnutosť vyliezť jeho kolmú západnú stenu. Vyzývavá stena nedala spávať dvom vynikajúcim lezcom. No iba náhoda dopomohla k víťazstvu jedného z nich. Ale obaja zaplatili v horách najvyššiu cenu...
Do augusta roku 1902 na ňom nestál žiadny človek. Ostrý štít je jeden z posledných zdolaných štítov Tatier. Je tak náročný, že ani skúsení horskí vodcovia pre neho nemali iné pomenovanie ako „ten prekliaty pes". A predsa sa Karolovi Englischovi za zdolanie nezdolateľného nedostalo uznanie. Pochybnosti o jeho viac než 30 prvovýstupoch ho tak znechutili, že z Tatier odišiel. V Tatrách ostal navždy Christian Kraft von Hohenlohe, pruské knieža a tretí najbohatší človek v Európe na prelome 19. a 20. storočia. Bez neho by Tatry nevyzerali tak, ako ich poznáme. Javorový štít dodnes chráni jeho zver v hlbokých dolinách. Hohenloheho stopy ostali nielen v tatranskej prírode, v princípoch jej ochrany, ale aj v mysliach ľudí. A iba malý krôčik bol potrebný k tomu, aby aj časť poľských Tatier bola dnes slovenská. Prvovýstup na Prostredný hrot oslávil Edmund Téry na jeho vrchole šampanským. Možno už vtedy cestou dole, keď ho chytilo krupobitie, zauvažoval nad výstavbou dnešnej Téryho chaty. Prostredný hrot láka horolezcov dodnes. Najmä vďaka unikátnej platni s puklinou v strede. Tá nedala spávať tým najlepším lezcom, fotografom a ani pavúkom...
Blásy nepovažoval za potrebné zverejniť opis jeho prvovýstupu na Rysy. Liezť na tento štít bolo pre neho totiž bez akéhokoľvek praktického zmyslu. Lenin pravdepodobne predsa nejaký našiel a pravdepodobne naň vystúpil. Alebo to bolo pravdepodobne celé dobre vymyslené? Mních na poľskej strane Tatier sa stal lezeckou legendou. Najťažšia cesta v Tatrách vedie na maličký špicatý vrchol nad hladinu Morského oka. No na jeho stenách neviseli vždy iba istiace pomôcky.
Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Spája ich krásny, logický, dlhý hrebeň. Je na ňom viac než 130 vrcholov, veží a štítov. Prejsť celým týmto hrebeňom v zime bez akejkoľvek podpory, bez obchádzania štítov či zliezania do dolín bolo a stále je veľkou výzvou. Dvaja kamaráti tu zažijú príbeh, ktorý sa doposiaľ nepodaril žiadnemu družstvu. Je to príbeh odvahy i strachu, silnej túžby i beznádeje, vytrvalosti ale aj bolesti. Je to príbeh priateľstva.
