Napriek enormnej snahe o udržanie vysokého kreditu skĺzla domáca piesňová súťaž Bratislavskej lýry v r. 1973 - 1975 vplyvom stupňujúcej sa normalizácie k priemeru a šedivosti. Pesničky pôvodne určené ľuďom na voľné chvíle reflektovali nevoňavé témy budovania vlasti, oslobodenia, výročia SNP, partizánskeho boja či večného priateľstva so Sovietskym zväzom. Ich uniformita a dôsledná kontrola textov doviedla autorov k autocenzúre a následne k vnútornej emigrácii. Žili sme s dvojitým vedomím. Úroveň Lýry zachraňovali zahraniční umelci a navzdory všetkému sa podarilo udržať festival elegantný a kvalitný.