Cesta Jozefa Svobodu na post mafiánskeho bossa sa začala - podobne ako u mnohých ďalších - športom. Patril k zápasníkom, ktorí si už za komunistického režimu privyrábali silou. Začínal ako vyhadzovač v nočnom bare, kde sa stretávali viacerí budúci mafiáni a kde kšeftoval s takzvaným „úzkoprofilovým“ tovarom, ktorý sa dal získať len ilegálnym pašovaním. Jeho "veľká" chvíľa však nastala až po páde komunistického režimu v Československu v roku 1989 a návratom do Bratislavy z emigrácie vo Švédsku. Je pozoruhodné, že si okamžite vydobyl rešpekt ostatných, ako zmierovač a vyjednávač medzi mafiánskymi skupinami. S kým neuzavrel dohodu, obvykle dlho neprežil. Jozef Svoboda sa ako bývalý zápasník dobre poznal s Jozefom Surovčíkom a s ďalšími, ktorí už stihli rozvinúť svoje mafiánske aktivity. Obklopil sa skupinou kumpánov, s ktorými začali klasickým výpalníctvom, ale aj likvidáciou mafiánskej konkurencie.
Cesta Jozefa Svobodu na post mafiánskeho bossa sa začala - podobne ako u mnohých ďalších - športom. Patril k zápasníkom, ktorí si už za komunistického režimu privyrábali silou. Začínal ako vyhadzovač v nočnom bare, kde sa stretávali viacerí budúci mafiáni a kde kšeftoval s takzvaným „úzkoprofilovým“ tovarom, ktorý sa dal získať len ilegálnym pašovaním. Jeho "veľká" chvíľa však nastala až po páde komunistického režimu v Československu v roku 1989 a návratom do Bratislavy z emigrácie vo Švédsku. Je pozoruhodné, že si okamžite vydobyl rešpekt ostatných, ako zmierovač a vyjednávač medzi mafiánskymi skupinami. S kým neuzavrel dohodu, obvykle dlho neprežil. Jozef Svoboda sa ako bývalý zápasník dobre poznal s Jozefom Surovčíkom a s ďalšími, ktorí už stihli rozvinúť svoje mafiánske aktivity. Obklopil sa skupinou kumpánov, s ktorými začali klasickým výpalníctvom, ale aj likvidáciou mafiánskej konkurencie.
