Miroslav Sýkora bol ako jeden z mála zakladateľov slovenskej mafie po roku 1989 aspoň čiastočne vysokoškolsky vzdelaný. Pôvodne vzorný študent prestížneho gymnázia na Makarenkovej ulici v Bratislave mal namierené do diplomacie. Pochádzal z rodiny diplomata a rozhodujúce pre jeho budúce kontakty bola práve škola pre budúcich diplomatov v Moskve. Na dráhu zločinu ho priviedol údajne Šaňo Belovič, s ktorým chodili spolu na diplomatickú školu v Moskve. Tam aj začali robiť prvé kšefty. Priživovali sa na dodávkach úzkoprofilových potravín do Československého domu, teda zariadenia ministerstva zahraničných vecí, kde bolo dostať pre Rusov nedostupné potraviny a alkohol. Tam sa začali ich prvé kontakty s ruskou mafiou. Keď ich práve preto vyhodili zo štúdií, vrátili sa do Bratislavy. Tu vytvorili jadro nového organizovaného zločinu v Bratislave v zostave: Belovič, Sýkora a Takáč. Sýkoru a Jána Takáča spájal vrcholový šport - zápasenie.
Miroslav Sýkora bol ako jeden z mála zakladateľov slovenskej mafie po roku 1989 aspoň čiastočne vysokoškolsky vzdelaný. Pôvodne vzorný študent prestížneho gymnázia na Makarenkovej ulici v Bratislave mal namierené do diplomacie. Pochádzal z rodiny diplomata a rozhodujúce pre jeho budúce kontakty bola práve škola pre budúcich diplomatov v Moskve. Na dráhu zločinu ho priviedol údajne Šaňo Belovič, s ktorým chodili spolu na diplomatickú školu v Moskve. Tam aj začali robiť prvé kšefty. Priživovali sa na dodávkach úzkoprofilových potravín do Československého domu, teda zariadenia ministerstva zahraničných vecí, kde bolo dostať pre Rusov nedostupné potraviny a alkohol. Tam sa začali ich prvé kontakty s ruskou mafiou. Keď ich práve preto vyhodili zo štúdií, vrátili sa do Bratislavy. Tu vytvorili jadro nového organizovaného zločinu v Bratislave v zostave: Belovič, Sýkora a Takáč. Sýkoru a Jána Takáča spájal vrcholový šport - zápasenie.
