Len niektoré fenomény bývalého Československa sa dostali do svetového povedomia. Jedným z najznámejších sa stala naša motorka JAWA. Vážnosť si užívali aj naše skútre, ktoré sa vyvážali do 70 krajín sveta. Na Jawe sa kedysi snažili siahnuť na sen mladíci súťažiaci o úsmev susedky v bielych teniskách, v súčasnosti páni v rokoch súťažia opäť. V dnešných Fetišoch sa dozviete o kaskadéroch doby a o tom ako "Babeta šla do světa..." Sprievodcami budú konštruktér G.Ulicky a dizajnér Jindřich Šafařik. Stretneme sa s nimi v dnes už opustenej fabrike Považských strojární, kde kedysi boli montážne linky výrobkov, ktoré obleteli celý svet.
Pioniersky tábor, to bol sen každého správneho pioniera. Miesto kde mohol nájsť zábavu i poučenie, nové priateľstvá (a možno lásky). Ako na pionierske tábory, svoje lásky a príhody spomínajú bývalí pionieri a pionierski vedúci dnes
Urobiť z času na čas niečo dobré a zadarmo nemá so socializmom nič spoločné. Pomáhať druhým a v konečnom dôsledku samým sebe je ľudská vlastnosť. Povojnová mládež pracovala na stavbách mládeže, neskôr si mnohí pamätajú ako sa pomáhalo pri zbere zemiakov. Často sa konali brigády v sobotu, na jar sa čistilo okolie, ma jeseň natierali lavičky. Nie všetky masovo organizované akcie boli neužitočným zabíjaním času. Akcie Z – zet ako zveľaďovať, boli dobrovoľnými akciami, kde sa ľudia rozhodli pomôcť pri stavbe škôlky, detského ihriska,či miestnych potravín.Všetko bolo od štátu zadarmo, a ak sa občania chceli mať lepšie i okolie bytovky krajšie, urobili si to sami sebe, ľudia ľuďom. Spolu s ideálmi. Dnes už zdanlivo nepotrebujeme nič robiť naviac, v princípe už nepotrebujeme nič budovať. Žijeme v mieri a v dostatku. Práve dostatok a zmena hodnotového rebríčka v spoločnosti priniesli nový pohľad na dobrovoľníctvo. Zaujímavosťou je, že dobrovoľníkmi sú opäť mladí.
1. máj. Najdôležitejší sviatok roka, aspoň v čase socializmu. Ráno vyrazili do ulíc davy ľudí. Kráčali v sprievode, vláčili heslá socialistickej vlasti alebo obrovské portréty Lenina, Marxa či Engelsa, skandovali pred tribúnou plnou papalášov „Nech žije KSČ!“ a hneď ako to bolo možné, zahli do uličky s občerstvením. A popoludní sa spoločensky unavení pracujúci, ktorí si museli boj za socializmus a mier trochu uľahčiť pivom vo voskovom pohári, tackali domov. Kto „nemiloval“ štátne sviatky?
Diskotéky, Čaj o piatej, dedinské zábavy... miesta, kde sa v dobe komunizmu dala pocítiť sloboda a dotkli ste sa túžby po modernej západnej kultúre. Tancovať break dance, počúvať hudbu, aká v rádiách nehrala. Naondulujte si vlasy, oblečte si to najlepšie, čo máte v šatníku, ide sa tancovať!
JRD vtlačili socializmu jedinečnú pečať. Boli symbolom zvyšovania produkcie, zlepšovania technológií, potravinovej sebestačnosti. Ako však zasiahli do životov našich (starých) mám a otcov naozaj? Čo tým bývalým i terajším generáciám priniesli a čo im zobrali? A čo je s JRD dnes?
Socialistická propaganda v nás vyvolávala pocit neustáleho ohrozenia, vo vzduchu neustále visela hrozba vojny. Cvičenia CO nás mali naučiť čo robiť keď "to" príde. Ako vyzerali tieto cvičenia, čo sme sa tam mohli naučiť a čo sme sa tam nikdy nenaučili? A čo si o civilnej ochrane a hrozbe jadrovej vojny dnes myslí bývalý armádny generál?
Kráľovstvo zvané byt. Kto po ňom netúžil? Po ústrednom kúrení a kúpeľni s teplou vodou? Československá socialistická republika „myslela na všetkých“. Začala hromadnú výstavbu sídlisk. Mestá sa menili na vertikálne dediny, kam sa sťahovali ľudia z vidieka. Aj so svojimi zvykmi. Začal sa luxusný život v „panelákoch“.
Nabalená škodovka a na okne nalepené deti, v kufri konzervy, klobása, slanina, šumienky, trochu slivovice, v rádiu Karol Duchoň a hor sa na slovenské more. Kto nebol na Zemplínskej šírave, nevie, čo je to skutočná socialistická dovolenka. Pobaľte si plavky a uterák, obujte si trampky, vyrážame na výlet!
Kedy sa chlap stáva chlapom? No predsa na vojenčine! Dvojročný výcvik z neho spraví disciplinovaného občana pripraveného brániť svoju vlasť. Vie, ako sa nabíja zbraň, leštia topánky, stavajú komíniky... A celý život môže rozprávať príhody o tom, aký bol hrdina. „Tak prisaháme!“